Artfilmfest 2010 18. ročník – prvá skúška dospelosti

Tento rok som sa podobne ako posledných pár rokov vybral znovu na najvýznamnejšie podujatie v oblasti filmu na Slovensku, ktoré sa už po 18. krát konalo v Trenčianskych tepliciach a Trenčíne. V rámci tohto symbolického výročia, kedy sa festival musel vysporiadavať s viacerými ťažkosťami, ktoré zapadajú do charakteru stavu dospievania. Veď to všetci poznáme, keď sme zrazu ako dospelí jedinci odkázaní na samých seba. Podobnú situáciu riešili i organizátori, keďže v rámci vákua podpory, ktoré v súvislosti s vznikom nového Audiovizuálneho fondu nastalo v roku 2010, bolo peňazí oproti predchádzajúcemu ročníku menej. A to je potrebné počítať zaiste s problémy so sponzormi, ktorí sú zasiahnutí finančnou krízou. Napriek tomu si podujatie zachovalo svoju výnimočnú kvalitu a ešte viac sa posilnila orientácia na mladé publikum, ktoré tvorilo jednoznačne väčšinu na ktoromkoľvek predstavení. Týmto prístupom si budujú do budúcnosti stálych a verných návštevníkov. A dve školské haly, ktoré im slúžili ako prechodné bydlisko ponúkli lacné ubytovanie pre nadšencov so zvýšeným komfortom. Už teraz sa dá podľa predbežných údajov organizátorov odhadovať, že k prekonaniu 22 tisícového návštevníckeho rekordu prišlo už 2 dni pred ukončením festivalu.

Organizačne možno vytknúť len pár vecí: meškajúce spoje kyvadlovej dopravy, niekedy nie veľmi prívetivé správanie v informačných stánkoch pri rezerváciách, občasné neskoré začiatky predstavení a následne nemožnosť stihnúť nadväzujúci film vo vedľajšom kine, pomerne nešťastné načasovanie kyvadlovej dopravy, ktorá najmä vo večerných ale i ranných hodinách prakticky znemožňovala cestovanie medzi obomi mestami bez straty drahocenného času. Nepotešili nové katalógy, ktoré stratili prechodom z kriedového papiera na obyčajný papier časť svojho čara. To čo vyvolávalo skôr úsmev bola podľa mňa skôr nepodarená reklamná kampaň, ktorá je mi záhadou doteraz. Avšak oproti súložiacim postavičkám z minulého roku je to aspoň zmena. Najväčší mínusom oproti minulým rokom bol jednoznačne nový rezervačný systém, ktorý vytváral zbytočne dve kategórie ľudí: tých vyvolených s rezerváciou a väčšinu, ktorá tak neučinila. Systém možno funguje v Cannes, kde je vzhľadom na obrovský záujem opodstatnený a predovšetkým už časom zabehaný. Avšak ako novinka vôbec nevyšiel a ani ku koncu festivalu sa ľudia nenaučili filmy si vopred zarezervovať. Avšak vzhľadom na narastajúci počet divákov je to nevyhnutný krok pre aké také plánovanie a vyťaženie všetkých kín nielen najnavštevovanejšej Tatrabanky kina. To čo nepotešilo predovšetkým mladších účastníkov festivalu bolo zvýšenie cien v rámci kúpeľnej dvorany v Trenčianskych Tepliciach, ktorá sa už približovala viac k cenám v okolitých podnikoch.

Avšak teraz prejdeme k tomu najdôležitejšiemu a to programu. Čo do počtu predstavení rekordný ročník, keďže v Trenčíne pribudla jedna kinosála v Cinemaxe a v T. Tepliciach zase druhý Bažant kinematograf. Takže bolo spolu funkčných 6 kinosál a 2 open air kiná. Programové sekcie si viac menej zachovali svoju štruktúru z minulosti a pribudli len zvláštna sekcia pri príležitosti Majstrovstiev vo futbale a samostatná sekcia Artfilm deťom s tými najlepšími rozprávkami. Hviezdne spomienky s niektorými z kultových filmov z minulosti poskytli príjemné odreagovanie sa od tvorby súčasnosti a spolu so sekciou to najlepšie z komédie tvorili vítanú zmenu v stereotype súčasnosti. Sekcia Prísľuby z východu zameraná na komerčne úspešnú a zároveň kritikmi nezatracovanú produkciu z juhovýchodnej Ázie ako aj výnimočná “Late night show” s predstaveniami začínajúcimi krátko pred polnocou (najmä žáner hororu) boli len ďalšími dôkazmi toho, že Artfilmfest pod vedením nového programového riaditeľa z minulého roku Petra Nágela sa snaží program prispôsobovať mladšiemu publiku a odkláňať sa od klasickej “arthouse” tvorby. Pomer je však stále veľmi prijateľný a tak rozmanitú tvorbu človek na jednom mieste má možnosť zažiť len na málo filmových festivaloch a spokojný odchádza nielen náročný divák ale aj ten, ktorý hľadá kvalitnú zábavu a žánrovú tvorbu.

V rámci nielen súťažných sekcií veľmi potešila hojná účasť tvorcov a hercov z celého sveta, ktorí svoje filmy osobne uvádzali a následne i po filme odpovedali na otázky publika. Oproti minulému roku je plusom, že publikum bolo značne aktívnejšie a neopakovali sa trápne situácie, kedy buď všetci diváci z kina odišli alebo neboli ochotný položiť ani jednu otázku. Niektoré diskusie boli naozaj podmanivé. Zo všetkých menujem režisérov filmov Libanon, Teherán, Dni túžby, či hercov a herečky z filmov Zlý dom, Sebbe a Ak dokážeš pískať, pískaj. Samotnou kapitolou bol Islandský režisér Fridrik Thór Fridrikson, ktorý osobne uvádzal spolu so svojim producentom Jimom Starkom všetky svoje filmy v rámci osobitnej sekcie venovanej iba jeho tvorbe. Mlčanlivo chladný režisér so svojou záľubou v navštevovaní cintorínov si bol dokonca ochotný vypočuť od jedného z hyperaktívnych návštevníkov veľmi dlhý recept na “kamennú polievku” a neprekvapila ho ani otázka či je “Hrdý na aktívny vulkán vo svojej rodnej krajine”. Osobitne rozosmiala reakcia jedného z hercov z filmu “Zlý dom”, ktorý na otázku “Či sa herci pripravovali na svoje výkony, ktoré boli takmer celý film v podnapitom stave i reálnym alkoholom”. Odpoveď znela nasledovne: “Keďže viacerí z členov hereckého štábu sú abstinujúci alkoholici nato aby tieto úlohy verne stvárnili nepotrebovali žiadne posilnenie.” Súťažné sekcie, ktoré tvoria ťažisko celého programu budem hodnotiť iba vzhľadom na hraný film, keďže krátky film som zámerne ignoroval. Víťazi ocenení a rôznych čestných uznaní, ktoré získali filmy: Ako som prežil toto leto, Libanon, Zmrznutá kosť, Ak si chcem pískať, pískam, Sebbe, Teherán a Príboj sú jednoznačne zaslúžené a patrili i k mojim osobným favoritom. Pri porovnaní s minulým rokom bola konkurencia medzi nimi vyššia a rozhodovanie poroty pod vedením režisérky Ann Hui bolo zaiste veľmi ťažké.

Avšak i divák, ktorého už filmy samotné omrzeli a skôr vyhľadával miestnosti bez vône celuloidu si našiel svoj program. Tlačové konferencie a diskusie s viacerými hereckými a kameramanskými hviezdami ako Milan Kňažko, Josef Abrahám alebo Gerard Depardieu, ktorí sa často zúčastňovali i na rôznych prednáškach a diskusiách. Čerešničkou na torte boli koncerty, ktoré večer striedali filmové zovretie, aj keď len naoko keďže Artfilmfest ani po 10 hodine večer vonkoncom neustáva (Late night shows, Bažant kinematografi), a predstavili sa každý večer iní hudobníci ako napr. Richard Miller, Martin Valihora…. Osobitnú pozornosť lákali verejné slávnostné ceremoniály udeľovania cien Hercova misia a umiestňovanie pamätnej tabule na Most slávy.

Ako je možné z tohto krátkeho a vonkoncom nie kompletného zhrnutia vycítiť Artfilmfest je viac ako len ďalší filmový festival. Napriek svojim dospeláckym chybičkám krásy predstavuje vrchol začiatku leta a svojou “student friednly” politikou a multižánrovým programom je isté, že jeho popularita bude len rásť. Dúfam, že pre Vás všetkých, ktorí ste tento rok do svojho programu na leto tento festival nezaradili, bude tento článok pozvánkou na budúci rok a stretneme sa viacerí pri tom čo my fanúšikovia filmu robíme najradšej: pozeráme filmy a zabávame sa. Dovidenia v Trenčianskych tepliciach na sklonku júna 2011.

(wipeout)

Ohodnotiť článok:

Loading ...

Artfilmfest 2010 18. ročník – prvá skúška dospelosti

Ďalšie filmové novinky